Články

Mnohí ľudia, ktorí prežívajú napätie vo vzťahoch, trávia obrovské množstvo času vo vlastnej hlave. Neustále si niečo vysvetľujú, analyzujú, obhajujú sa a presviedčajú samých seba, že majú pravdu, že sú dosť dobrí, alebo že ich pocity sú oprávnené. Tento vnútorný monológ sa môže zdať ako pomocník, no v skutočnosti je často jedným z hlavných zdrojov vyčerpania a stagnácie. Keď sa myseľ stane „najlepšou kamarátkou“. Vnútorný monológ nás vedie k tomu, že si z vlastnej mysle urobíme akéhosi dôverníka – kamarátku, s ktorou vedieme nekonečné rozhovory. Snažíme sa ju presvedčiť o tom, čo cítime, kto sme a prečo máme pravdu. Problém je, že myseľ nie je nestranný pozorovateľ. Práve naopak – často je naším najtvrdším sudcom, dramatizátorom a

Rozdiel medzi tým, kým sme medzi priateľmi a kým vo vzťahu Mnohí muži, ktorí prežívajú partnerské problémy, si kladú otázku: „Prečo som medzi priateľmi uvoľnený, sebavedomý a prirodzený, no doma vo vzťahu neistý, citlivý a závislý?“ Odpoveď často neleží v správaní partnerky, ale v tom, ako v rôznych situáciách vnímame samých seba. Sebaláska ako základný rozdiel Najväčší rozdiel medzi tým, ako fungujeme medzi priateľmi a ako vo vzťahu, je úroveň našej „sebalásky“. V spoločnosti priateľov sa zvyčajne prijímame takí, akí sme. Nepotrebujeme si nič dokazovať, nehľadáme potvrdenie svojej hodnoty zvonka. Vďaka tomu vieme dávať úprimne a nezištne. Aj keď nás priatelia kritizujú alebo nám niečo vytknú, dokážeme to vnímať objektívne – s rozumom aj citom. Neohrozuje to

Vývin mužskej identity je do veľkej miery formovaný ranými vzťahmi a modelmi správania, ktorým je chlapec vystavený v detstve. Ak je muž vychovávaný prevažne alebo výlučne matkou, bez prítomnosti stabilného mužského vzoru, môže to v dospelosti ovplyvniť spôsob, akým pristupuje k zodpovednosti, autorite a vlastnej role v hierarchii rodiny. Dieťa si prirodzene osvojuje správanie, ktoré pozoruje a vidí u svojich rodičov. Nejde len o vedomé napodobňovanie, ale o hlboké, často nevedomé vzorce, ktoré sa aktivujú najmä v náročných životných situáciách. Práve vstup do rodičovstva je jedným z momentov, keď sa tieto vzorce začínajú výrazne prejavovať. Muž sa zrazu ocitá na vrchole rodinnej hierarchie, kde sa od neho očakáva rozhodovanie, zvládanie tlaku a prevzatie zodpovednosti – teda rola, ku ktorej